Prípad Vysokých Tatier: od zmeny klímy po smrekové monokultúry
„Takmer každý, kto sa do Vysokých Tatier vráti po veternej kalamite má rovnaký hrozný pocit. Rozsah deštrukcie je ťažko popísať; takmer 13,000 hektárov lesa bolo vyvrátených, čo predstavuje asi tretinu celkovej rozlohy lesa týchto hôr. Pás vyvrátených stromov široký 10 km sa tiahne v dĺžke 60 km. Strata toľkej krásy je depresívna a zarmucujúca, aj keď nie pre každého: ako povedal jeden developer, „pohľad je peklo oveľa krajšieho zajtrajška“.
Tom Nicholson: travel.spectator.sk
Biodiverzita vo svojej najkomplexnejšej forme je známa ako dynamický systém s vlastným vnútorným úsilím o udržanie stability prostredníctvom mechanizmu nazývaného homeostáza. Zrelé ekosystémy majú určitú energetickú autonómiu, ale stále intenzívne komunikujú so sebou navzájom. Snaha o rovnováhu (ekologickú stabilitu) je podporovaná a daná dvoma základnými konceptmi: zachovať sa bezo zmeny (rezistencia) a rýchlo sa zotaviť (reziliencia).
Klimax ako konečná zrelosť ekosystému (komunity) v rade komplikovanej ekologickej sukcesie má najvyššiu úroveň stability založenú na optimálnej sieťovej architektúre svojich zložiek (napr. druhov) a vzájomných interakcií. Ale mimo klimaxu môže byť ekosystém s nízkou bioviverzitou, ako nízka druhová bohatosť alebo vysoká dominancia jedného druhu, veľmi krehký, najmä pri strese alebo rušení.
V novembri 2004 silná veterná víchrica s rýchlosťou do 160 km/h zdevastovala 13,000 hektárov (s 3 miliónmi m3 dreva) lesa vo Vysokých Tatrách, najstaršom národnom parku Slovenska. Najhroznejší vplyv sa prejavil v nižšie položenej zóne národného parku s umelými 50-100-ročnými smrekovými monokultúrami. Naopak, najmenší vplyv vidieť v centrálnej zóne s prirodzenými lesnými ekosystémami s vyššou a vyrovnanejšou biodiverzitou.
Bezpochyby, hlavná škoda sa prejavila s umelých smrekových monokultúrach s mäkkým drevom, so slabým mechanizmom reziliencie. V klimaxovom ekosystéme bez umelej kontroly kôrovca jeho výskyt znižuje dominantné smrekové porasty, ktoré sú následne nahradené silnejšími druhmi stromov (napr. strieborná jedľa), ktorú budujú silnejšiu homeostázu. Jednoducho, prirodzený ekosystém s vysokou biologickou diverzitou, vrátane druhového bohatstva a ekologických interakcií, je odolnejší voči dopadu stresu a rušenia.
Každý človekom riadený ekologický systém, iný ako štádium klimaxu, je vystavený zvýšenému riziku kolapsu. Monokultúry s nízkou bohatosťou druhov a ekologickou diverzitou patria medzi najviac ohrozené.
Location
High Tatras, Slovakia
Environmental impact
- Land degradation (e.g. drought, soil contamination, erosion and desertification)
- Biodiversity loss – Ecosystem destruction
- Depletion of natural resources (fossil and mineral, forest, water, etc)
- Hazards related to extreme weather events – natural disaster
- Alteration of landscape aesthetics and built heritage
Ethical/ legal issues
- Life and personal security
- Health and well-being
- A clean and prosperous environment and a safe and pleasant habitat
- Access to public goods/ resources and products
- Personal and social development, economic progress and innovation
- Education and information
- Democratic participation to decision-making on community and national affairs
Information sources & materials
Online books and newspaper, magazine, encyclopedia, or blog articles
http://travel.spectator.sme.sk/articles/1440/after_the_windstorm
Links to images, online videos, documentary movies, etc
http://www.umr-cnrm.fr/aladin/IMG/pdf/ANDRESIMON.pdf
http://emguldner.free.fr/ExpeER/ExpeER%20TNA%20Focus%20Tatra%20Windstorm.html
Contributor(s)
Peter Fedor, Professor of Environmental Ecology
Home › Forums › The case of High Tatras: from climate change to spruce monocultures